Hlavne si na všetky tieto úvahy vyhraď dostatok času. Zamysli sa nad tým, čo by ťa v živote urobilo šťastnou a ako si svoj život predstavuješ. Nie všetci máme na to urobiť si doktorát zo psychológie, nie všetci chceme trčať 8 hodín v práci každý deň. Tvoj život je o tvojich rozhodnutiach, nikto nečaká, že budeš neomylná, ale ak už si sa pre niečo rozhodla, mala by si za to vedieť prevziať všetkú zodpovednosť.
Balíme sa na internát
Sue Diamond
04 januára
2 Comments
Presne pred 7 rokmi som, rovnako ako ty práve teraz, stála pred tým doposiaľ najväčším krokom v mojom živote. Ostávalo mi len pár týždňov do odchodu na vysokú školu a musela som sa pripraviť na skutočne samostatný život. Už žiadna maminka, žiaden ocinko - len ja a veľké mesto, v ktorom som nikdy predtým nebola. Pred sebou som mala cestu 400km ďalekú s jediným cieľom - získať titul inžiniera. Presne pred šiestimi rokmi sa zo mňa stala vysokoškoláčka, v tom čase ešte plná očakávaní, nádeje a tam niekde v kútiku duše snáď aj malinko vyklepaná z toho, čo všetko ma čaká. Nikto mi nepovedal čo sa bude diať, ako to bude vyzerať a už vôbec nie, či to všetko zvládnem. Bola som vydaná napospas osudu. Ale prežila som a tak sa dnes s tebou môžem podeliť o moje prvé dojmy, pocity, ale i rady o prvom roku života na internáte ďaleko od rodičov.
Väčšina mladých ľudí sa vyberie študovať mimo svoj rodný kraj a teda sú odkázaní na bývanie v študentskom domove. O intrákoch kolujú všemožné historky, niektoré zábavné, iné skôr strašidelné, no človek - študent - sa s tým tak či tak musí proste popasovať. Prešli sme tým (takmer) všetci a teraz je rad na tebe...
Život na internáte bol pre mňa veľkou výzvou a to ani nie som rozmaznaný fracek, ktorý bez maminky nevydrží ani minútu. Najviac zo všetkého som sa obávala snáď toho, že budem stovky kilometrov od mojich priateľov. Žijeme síce v 21. storočí a môžeme komunikovať na desiatkach sociálnych sietí, ale predsalen je to iné ako byť s niekým face to face. Doteraz si pamätám ten deň, kedy ma mamina zaviezla do Nitry. Bol to víkend pred začiatkom semestra. Mala som asi tak milión kufrov a žiadne vedomosti o meste, do ktorého som sa sťahovala. Deň D bol tu a bol chvíľami smiešny a chvíľami desivý. Pred cestou som asi tak tisíckrát skontrolovala všetky potrebné dokumenty k tomu, aby som sa mohla prihlásiť na internát - fotka, papiere o pridelení internátu, občiansky preukaz, ISIC, všetko mám, vyrážame. Po zhruba štyroch hodinách sme boli pred internátom. Už nebolo cesty späť. Od pracovníčok internátu som prevzala zmluvu o ubytovaní, vyplnila požadované kolónky a čakala som, kým prídem na rad. Bolo to tu - dostala som ubytovací preukaz, kľúče od mojej izby spolu s inštrukciami, ktorým smerom mám ísť a kde dostanem posteľnú bielizeň. Ideme! Izbu som bez problémov našla, otočila kľúčikom a... OSTALA ZHROZENÁ. Nečakala som síce žiaden luxus či neobvyklý komfort, ale to, čo ma čakalo za dverami, bol predsalen šok. Veľký šok! Izba pre troch bola menšia ako moja kúpeľňa doma, na pravej strane v stene veľká diera, z ktorej sa radostne sypal prach, vápno, omietka a vlastne všetko, čo malo držať pokope, bolo popadané na posteli. Fajn, tam spať nebudem. Vybrala som si spodné lôžko poschodovej postele po mojej ľavej ruke. Nič moc, ale stále lepšie ako tá posteľ napravo. Skladám si tašku z pleca a idem do auta pre ďalšie veci. Zmierená so situáciou si vyzdvihujem posteľné prádlo, dávam ho na posteľ s myšlienkou "toto bude moje teritórium" a vyberám sa s maminou na nákupy drobností, ktoré som nechcela ťahať so sebou. Obe sme v rozpakoch, ale nič sa nedá robiť. Po návrate z nákupu už neostávalo nič iné, len sa rozlúčiť. Snažila som sa neplakať ale to vieš, občas neudržíš slzy. Obzvlášť ak ti je jasné, že teraz si v tom sama až po uši a najbližší mesiac neuvidíš ani svoju rodinu, ani svojich priateľov. Tak teda, vitaj Nitra!
Našťastie pre mňa som celú sobotu bola na izbe sama. Prvá spolubývajúca prišla až v nedeľu na obed a večer dorazila aj druhá. Z izby boli rovnako "nadšené" ako ja. V podstate sa aj u nich opakoval rovnaký scénar. Nedeľné voľno som využila na pátranie po okolí, zistila som kde je kuchynka, zoznámila som sa s babami na vedľajšej izbe a pripravila veci na prvý deň v škole. Pondelok bol fajn, do školy som chodila so spolubývajúcou Silviou, keďže sme boli z jedného odboru. Vlastne celý týždeň sme sa v škole len zoznamovali s učiteľmi a predmetmi, ktoré nás čakali v prvom semestri. Povedali nám aké skriptá si máme kúpiť, kedy budeme mať terénne cvičenia, kedy budú písomky a všetky informácie, ktoré sme potrebovali vedieť k zápočtu a skúške. V podstate sme na každom cvičení trčali len pár minút, nanajvýš pol hodinku a to som fakt rada - totižto ja neznášam keď ma niekto "hodí rovno do vody" - v novom prostredí sa potrebujem aklimatizovať. Navyše som mala čas zistiť ako to chodí so stravou na internáte, kde si dobijem kredit na ISIC kartu a potom som sa už mohla v pokoji naobedovať v internátnej jedálni. Počas prvých dní som zistila, čo všetko si ešte musím doniesť z domu alebo dokúpiť v neďalekom obchode.
Hoci sa každý internát líši nielen komfortom, ale i vybavením, pár základných vecí budeš potrebovať na každom z nich a aby si narozdiel odo mňa na nič nezabudla, pomôžem ti so základným zoznamom vecí čo si vziať so sebou na internát a čo nechať doma.
1. OBLEČENIE
Určite nemusím písať, že si máš vziať dostatok oblečenia. Odporúčam prihodiť si aj teplé veci, pretože hoci sa na intrák budeš sťahovať v septembri a ten býva ešte pomerne teplý, večer na intrákoch v tomto období ešte kúriť nezvyknú a ak budeš mať také "úžasné" okná ako my, je veľká šanca že zamrzneš. Takisto si premysli kedy pôjdeš domov. Nemusíš so sebou všetko ťahať už pri sťahovaní, ale určite je fajn vziať toho čo najviac - obzvlášť ak idetš autom a môžeš využiť veľký kufor. Zober si aj pohodlné oblečenie, v ktorom budeš behať po internáte. Síce to tam prvé dva týždne vyzerá ako na týždni módy v Miláne, ale potom sa na to všetci vyprdnú a chodia v teplákoch. Pohodlie je na nezaplatenie - ver mi. Určite si nezabudni zobrať viacero typov obuvi. Ja som si vždy zabalila pohodlné botasky, ale aj niečo elegantnejšie, v čom som chodila na skúšky. No a samozrejme papuče. Niektoré moje spolubývajúce mali extra papuče do izby a extra papuče do kúpeľne, ale ja som to vyriešila univerzálnymi crocsami, ktorým nevadí ak sa namočia počas záplavy v kúpeľni. Čo sa týka prania oblečenia, úplne najlepšie je, ak si môžeš prádlo vyprať na internáte, ale mysli na to, že niekde sa za túto službičku platí. Tak či onak si pribaľ sušiak na oblečenie, prípadne šnúru na prádlo a pár štipcov. A priprav sa na to, že si prádlo budeš sušiť pravdepodobne v izbe - sušičku majú zväčša len tie drahšie internáty. Ani prať nebudeš môcť kedy sa ti zachce. Na práčku bol spravidla vždy nekonečný rad a preto sa neraz stane, že budeš musieť prať o druhej v noci alebo o šiestej ráno. Rátaj s tým a toho oblečenia si fakt vezmi do zásoby.
2. DROGÉRIA, LIEKY A INÉ NEVYHNUTNOSTI
Samozrejmosťou sú hygienické potreby - zubná kefka, zubná pasta, toaletný papier, šampón, sprchový gél, mydlo, krémy, make-up - proste všetky tie serepetičky, čo my ženy používame. K sprche patrí pochopiteľne aj uterák a osuška, nezabudni na ne - ideálne po 2 kusy z každého aby si neostala mokrá, keď budeš prať a kým ti mokré veci vyschnú. To mi pripomína - kúp si rovno aj háčiky, na ktoré si budeš uterák vešať, pretože tie na intrákoch nezvyknú byť. Pribaľ si aj malú lekárničku, ktorá bude obsahovať minimálne tabletky na bolesť hlavy/zubov/žalúdku a leukoplast. Ak berieš nejaké iné lieky, nezabudni aj na ne. Zísť sa ti takisto môže ihla a niť, pretože tu a tam sa ti niečo roztrhne a budeš to potrebovať zašiť. Toto všetko sú len drobnosti, no pochopiteľne drogériu budeš používať každý deň. Ja som ju balila až nakoniec, pretože sú to veci, ktoré si môžeš kúpiť až na mieste a ak máš obmedzené množstvo batožiny, týmto sa fakt nemusíš zaťažovať.
3. KUCHYŇA
Čo sa týka kuchynského vybavenia - na internáte to býva bieda, kuchynky sú zväčša vybavené len dvojplatničkou, v tom lepšom prípade aj mikrovlnkou. Nič viac, nič menej. Takže si doma nezabudni vlastný príbor, nejaký ostrý nôž, ktorý si poradí nielen s pečivom, ale aj zeleninou/ovocím/mäsom atď. Vezmi si tiež pohár, prípadne šálku, ktoré znesú aj horúce nápoje (to keď ti nepôjde radiátor) a kávovú lyžičku (na tú som prvý rok zabudla). Taniere pripomínať nemusím, ale na zoznam si pripíš ešte aj plastové misky na jedlo. Ver mi, ak budeš mať tak nespoľahlivú chladničku ako sme mali my (a to sme chladničku mali až v treťom ročníku, kedy sme šli na jeden z najlepšie vybavených internátov - ani sa ma nepýtaj, ako sme prežili tie prvé dva roky bez chladničky), samotné obaly, v ktorých sú potraviny balené, ti stačiť nebudú. Naša prvá chladnička totižto tiekla jedna radosť, takže všetko, čo nebolo v uzavretej plastovej krabičke, bolo do hodiny mokré. Plastové boxíky som tiež ocenila keď som sa ponáhľala z obedu späť do školy a nemohla som ho celý dojesť - zvyšok som si so sebou vzala na izbu a zjedla ho na večeru. Hodiť sa ti môže napríklad aj taká miska na cereálie či polievku, doska na krájanie, sitko na čaj, panvica - ale bez toho všetkého sa dá nejaký čas prežiť, pretože si šikovná a určite ti improvizácia nerobí problém. Ideálne je dohodnúť sa so spolubývajúcimi, či budete mať každá vlastné hrnce (cez víkendy obyčajne internátne jedálne nefungujú), alebo jedna z vás donesie hrnce, druhá rýchlovarnú kanvicu a ďalšia napríklad toaster a budete sa o tieto veci deliť. Je to na vás a na tom, či si alebo nie si sebecká a či bude na izbe dosť miesta na všetky tieto veci. Ja som mala v prvom ročníku všetko vlastné a keďže som veľmi rýchlo zistila, že kuchynky sú v čase obeda obsadené, dokúpila som si aj jednoplatničku. Zísť sa ti môže aj cedník na cestoviny, tie som si robila veľmi často, pretože je to rýchle, nenáročné a hlavne lacné jedlo. Keď už sme pri tom varení, určite nezabudni nejakú chňapku či utierku, aby si sa nepopálila pri manipulácii s horúcimi hrncami.
4. VECI DO ŠKOLY
Počas prvého semestru som si ako taký mimoň nosila na každý predmet extra zošit. Lenže kopukrát sa stalo, že sme začali preberať jednu tému na prednáške a inú tému na cvičení a bolo nutné písať prednášky od začiatku zošita a cvičenia z opačnej strany. A kopukrát sa tiež stalo, že zrazu sme preberali na prednáške aj na cvičení rovnakú tému, ale s iným vyučujúcim. Takže v zošite zavládol chaos a učiť sa z neho bolo veľmi stresujúce. V druhom semestri som vytuningovala svoj systém a zaobstarala si šanón a doňho kúpila prázdne hárky papiera. K tomu stačili už len farebné rozdeľovače pre jednotlivé predmety a dokonalý systém bol na svete. Kedykoľvek som potrebovala niečo prehodiť, jednoducho som vybrala daný list papiera a založila ho tam, kam som potrebovala. Každú tému som mala perfektne zoradenú a vďaka poznámke na kraji papiera (poradie prednášky/cvičenia) som vedela, čo k čomu patrí. Okrem zošitov/šanónu na poznámky si nezabudni kúpiť perá. Na vysokej škole platí, že čím viac farieb máš, tým lepšie. Látka sa tu preberá omnoho podrobnejšie než na strednej škole a preto sa priprav na milión členení, nadpisov, podnadpisov, skupín a podskupín - rôzne farby ti pomôžu lepšie sa zorientovať v poznámkach. Často sa mi v škole zišla lepiaca páska a nožnice - učitelia nám zvykli nosiť ešte extra poznámky na papieroch, prípadne obrázky k preberanej látke, ktoré som si potom dolepovala k svojim poznámkam. Určite nezabudni na kalkulačku a farbičky či fixy - aj tie som využívala pomerne často, hoci som neštudovala žiaden umelecký odbor. Dobré je mať na izbe aspoň jeden spinkovač na dokumenty a zásobu euroobalov (oceníš to hlavne pri referátoch a projektoch).
5. CESTOVANIE
S bývaním na internáte súvisí aj cestovanie domov. Pokiaľ ťa čaká niekoľko stoviek kilometrov z jedného konca republiky na druhý, vedz, že to nebude žiadna sranda (ak nemáš auto). Dlhé hodiny vo vlaku či autobuse musíš nejako stráviť, takže si vezmi niečo na zábavu - kniha, iPod, tablet, krížovky, whatever. Hlavne v zime odporúčam nosiť bedrový pás, pretože pri niekoľkohodinovom sedení vo zväčša studenom vagóne, dostanú tvoje kríže poriadne zabrať. A všetci dobre vieme, že zdravie máme len jedno. Dobre tiež zváž, s akou batožinou budeš cestovať - ruksak, cestovná taška, kufor na kolieskách... ver mi, nie je to jedno, obzvlášť ak cestuješ vlakom a budeš musieť prestupovať a všetky tie veci so sebou vláčiť z vlaku do vlaku (mysli nielen na vykladanie a nakladanie batožiny, ale aj na to, že slovenské rýchliky zvyknú praskať vo švíkoch a s veľkou batožinou sa do svojho kupé uprostred vagóna budeš musieť nejako prebojovať skrz dav študentov postávajúcich v uličke, ktorí si nekúpili miestenku). Na cestu si vždy nos dostatok pitia a jedla, pretože vo vlakoch býva jedlo predražené (ak vôbec je možnosť si ho vo vlaku kúpiť) a v autobusoch táto služba nebýva vôbec. Hodiť sa ti môže antibakteriálny gél a papierové servítky, ktoré oceníš pri každej návšteve toaliet vo vlakoch slovenských železníc.
6. FINANCIE
Minimálne v prvom mesiaci štúdia budeš potrebovať fakt veľa peňazí (rátaj tak +/- 300€) - jednak si musíš zaplatiť stravu na internáte, väčšinou je stanovená aj minimálna suma, za ktorú si musíš ISIC kartu dobiť, a okrem toho si ešte musíš zaobstarať nejaké to žrádelko aj na deň (raňajky obvykle vysokoškolské internáty neponúkajú, bufety na menších intrákoch sú tiež raritou). Taktiež ťa čakajú pomerne veľké výdavky spojené s nákupom učebníc, kníh a skript a ďalších vecí do školy. Počas prvého mesiaca takisto zistíš, čo všetko si si zabudla doma a čo nutne potrebuješ a hlavne dostaneš obrovskú facku keď zistíš, koľko v skutočnosti stojí uvariť si aspoň priemerne chutný obed. Hovorím ti, u mňa bol prvý mesiac každý rok aspoň o sto euro drahší, než tie ďalšie mesiace. Zisti si, kedy a ako musíš zaplatiť ubytovanie za ďalší mesiac - niekde to ide aj v hotovosti, niekde len cez internetbanking. Založ si účet v banke - väčšina bánk ponúka bezplatné študentské účty, zváž ponuku a vyber si tú banku, ktorá ti bude najviac vyhovovať. Ja som začínala v Slovenskej sporiteľni, ale prešla som do Unicredit Bank, kde je účet až do 27 rokov úplne zadarmo s bezplatnými výbermi z bankomatov akejkoľvek banky kdekoľvek v EÚ. Že účet nepotrebuješ a budeš platiť všetko v hotovosti? Na to zabudni. Minimálne lístky na vlak/autobus si budeš kupovať cez internet a budeš za to naozaj vďačná - hlavne keď si už v novembri budeš zháňať odvoz na Vianoce. Účet je proste fasa vec, nikdy nevieš kedy ťa okradnú alebo kedy sa ti minú peniaze a budeš nutne potrebovať zaslať nejaký ten cash z domova. Z vlastných skúseností odporúčam mať v peňaženke vždy aspoň 10-20€ a priebežne si ďalšie peniaze vyberať z účtu. Je dobré zistiť si už v prvý týždeň, kde v okolí internátu alebo školy nájdeš bankomat tvojej banky, prípadne aké sú poplatky za výber z bankomatov iných spoločností.
7. BEZPEČNOSŤ
Internáty sú zradná vec. A vlastne ani nie tak internáty ako ľudia. Nikdy nemôžeš vedieť koho vyfasuješ na izbu a preto radím, aby si si cennosti nikdy nenechávala v odomknutých skrinkách. Ja som si musela už v druhom ročníku kúpiť zámok na skriňu, pretože mi spolubývajúca počas mojej neprítomnosti veľmi rada liezla do skrine a používala moje veci (hlavne hrnce a kozmetiku). Zapamätaj si, že nič cenné sa nenecháva na očiach verejnosti - na intrákoch sa kradne cez deň aj v noci. Tak napríklad na mojom prvom internáte boli v kuchynkách úplne nové mikrovlnky, ale tešili sme sa z nich len mesiac, lebo ich skrátka niekto ukradol. A rovnako budú zlodeji (častokrát cudzí ľudia, ktorí nemajú na internáte čo hľadať) behať po izbách a kradnúť peňaženky, notebooky, telefóny a ďalšie veci, z ktorých by mohli niečo mať. Bezpečnosť ale nie je len o internáte, ale aj o vonkajšom prostredí. Dievčatám odporúčam kúpiť si slzotvorný sprej a nosiť ho vždy so sebou. Predovšetkým v zime sa veľmi skoro stmieva a v okolí internátov (aspoň v Nitre) sa radi zdržiavajú kadejakí úchylovia. Vážne dámy, pozor na to. Nikdy neviete čo sa môže stať - pôjdete z diskotéky kde si vás niekto vyhliadne, alebo cestou z autobusovej stanice či pri čakaní na prestup na iný vlak, proste si dávajte pozor a ideálne sa v noci pohybujte v skupinkách.
8. INTERNET
Aj keď by človek čakal, že v dnešnej dobe bude internet ešte aj na záchode, na internátoch tomu tak nie vždy je. Prvý internát, na ktorom som bývala (rok 2010) vôbec nemal prípojky na internet. Doteraz si pamätám, že keď som potrebovala niečo z internetu, musela som ísť do obchodného centra a pripájať sa na tamojšiu wifinu. Nebolo to ani praktické, ani pohodlné. O dva roky neskôr sa začali robiť internetové prípojky aj na tomto internáte, no wifi stejne nebola, bolo len káblové pripojenie, takže odporúčam vopred si zistiť ako to je s internetovým pripojením v tvojom študentskom domove. Väčšinou býva internet aj spoplatnený, takže ďalšie výdavky, s ktorými treba rátať.
9. ČO SA TI EŠTE MÔŽE ZÍSŤ
Život na internáte ma naučil samostatnosti, ale je pravda, že veľmi samostatná musíš byť už pred samotným začiatkom študentského života. Z internetu si vopred stiahni mapu areálu univerzity, tú budeš potrebovať takmer celý prvý rok. Dnes už nájdeš na facebooku skupiny každej školy, kde ti ostatní študenti radi poradia, ale povedzme si úprimne - odpovedať tisíckrát za deň na večne sa opakujúce základné otázky sa naozaj nikomu nebude chcieť. Tu nie si v materskej škole, tu ťa nikto nebude vodiť za ručičku ešte aj na záchod (a ver mi, že takýchto extrémne nesamostatných študentov je bambilión). Zisti si, či má škola bufet, v ktorých študentských domovoch sú jedálne, takisto kde nájdeš doktorku, objavuj podniky poblíž školy (využiješ ich vždy, keď sa ti medzi prednáškami nebude chcieť chodiť na internát), nájdi kopírovacie centrum, kam budeš chodiť tlačiť semestrálne práce, zisti si kde sa dá v danom meste športovať... Celý september môžeš využiť na objavovanie mesta, do ktorého si sa prisťahovala a ver mi, že to oceníš počas celého štúdia.
10. AKO SA BÝVA NA INTERNÁTE
Život na internáte je fasa vec. Ale priprav sa tiež na možné nezhody a konflikty so spolubývajúcimi. Môžete byť akokoľvek výborná partia, skôr či neskôr sa dostaví ponorková choroba a hádka bude na svete. Čas od času budeš skrátka musieť robiť kompromisy a čas od času sa nevyspíš - hlavne na začiatku semestra, kedy sa zvyknú robiť chodbovice/izbovice (veľké alkoholové párty konajúce sa na chodbách či izbách internátu). Život na internáte nie je pre každého, niekto si naňho nemôže zvyknúť ani po mnohých rokoch a niekomu to nerobí vôbec žiaden problém. Tak či onak, určite nečakaj komfort rodičovského hniezda, priprav sa na bojové podmienky a možno miestami aj zúfalstvo (to keď sa budeš celý deň celý deň neúspešne snažiť dostať k práčke). Z väčšej časti je to ale veľká zábava a ty na tieto roky budeš spomínať s úsmevom na tvári. Ver mi, aj keď tento článok možno vyznel desivo, nakoniec to budú najkrajšie roky tvojho života ;-)
